Centrum zdravia

Slovník cudzích slov nám prezradí, že slovo vitalita znamená životaschopnosť. Odhliadnime od psychických, duchovných a bioenergetických úrovní a zostaňme v materiálnej rovine vitality. Učebnice nás učia, že základom živých organizmov a správnej stravy sú cukry, tuky, bielkoviny, vitamíny a minerály. Dnes sa čoraz viac hovorí aj fytohormónoch, bioflavonoidoch a ďalších fytochemikáliách. Kuchárske knihy sú plné komplikovaných receptov a mnohé z nich sa vydávajú za zdravé napríklad preto, že používajú len mäsko z diviny, králika, ryby... Iné “zdravé” recepty používajú ovocie, zeleninu, obilie, orechy a semená - napríklad varenú brokolicu, dve hodiny varenú pšenicu, praženú hrušku či ananás, alebo dusenú hlivu.

Sója je zdravá, lebo obsahuje lecitín a pomáha čistiť cievy, obsahuje veľa bielkovín blízkych ľudskej potrebe, má omega 3 mastné kyseliny, fytoestrogény zvané izoflavóny chrániace pred rakovinou prostaty, prsníka a maternice...

Obilie je zdravé kvôli vitamínom B a minerálom, okrem iného je dôležitý obsah selénu, ktorý hrá významnú úlohu v mnohých antioxidantoch chrániacich srdce a cievy a tiež prispieva k ochrane pred rakovinou...

Hliva ustricová je známa tým, že obsahuje Beta glukán a zvyšuje účinnosť imunitného systému ...

Brokolica a shitake - huby japonských cisárov - sú  tiež slávne svojím podielom na protirakovinovej ochrane.

A tak by sme mohli pokračovať. S trochou predstavivosti by sme mohli povedať, že každá rastlinka v prírode a každá prírodná chemikália je liečivá, ale súčasne môže aj zabíjať. Záleží totiž aj na použití. Makovice, ktoré sme voľakedy zberali a odovzdávali do výkupu na farmaceutické účely, dnes ničia životy vo forme heroínu. Včelí jed, obsahujúci 40 smrteľných toxínov, sa úspešne používa pri liečení sklerózy multiplex, smrteľný  hadí jed štrkáčov sa používa v mastiach a lieči rôzne kožné problémy. Čo však majú mnohé procesy liečenia i deštrukcie spoločné je, že ich neoddeliteľnou súčasťou je pôsobenie enzýmov.

Všetko je zdravé, len my ľudia akosi viac chorľavieme. Vyššie spomínané „zdravé“ jedlá mali spoločné to, že boli tepelne upravované. Vo verejnosti je všeobecne známe, že pri vysokých teplotách vznikajú karcinogény (napr. akryl amid je aj v chlebe), a preto je pečenie a vyprážanie nezdravé, tuky sa prepaľujú a oleje, ktoré predtým mohli obsahovať polynenasýtené esenciálne mastné kyseliny omega 3 a omega 6 obsahujú miesto toho transmastné kyseliny (podobne ako stužované tuky), ktoré telu škodia. Pri vysokých teplotách sa ničia vitamíny rozpustné v tukoch, ako napr. E a A, ktoré by sa mali  podieľať na antioxidačnej ochrane tukov. Ani obyčajné varenie nie je to pravé, lebo nás pripravuje o vitamín C, ktorý je rozpustný vo vode a okrem iného chráni pred voľnými radikálmi našu krv. Nehovoriac o tom, že tepelnou úpravou sa denaturujú bielkoviny a v tomto stave už neprinášajú rovnaký osoh ako v prirodzenom. Drvivá väčšina ľudí si myslí, že treba potraviny nejako tepelne upravovať a preto upravujú zeleninu „iba v pare“. Aj minimálna tepelná úprava nás však pripravuje o to, čo je známe už  viac ako 80 rokov, a stále nie je dosť docenené. Sú to enzýmy, ktoré začínajú strácať svoju životaschopnosť už pri teplotách nad 42 stupňov. Keď sme chorí, telo zvyšuje svoju teplotu, aby zvýšilo aktivitu enzýmov a pomáhalo nám zbaviť sa vírusov a baktérií. Telesná teplota nad 41 stupňov však už ohrozuje život, nad 42 stupňov prichádza k rozkladu enzýmov a hrozí nám bezprostredná smrť. Tu je niekde hranica medzi našou schopnosťou prežiť a smrťou. Pri vyšších teplotách vzduchu, napr. v saune, telo radšej obetuje vodu a silno sa potí, ale nedovolí zvýšiť telesnú teplotu.

Dnes je v ľudskom tele známych niekoľko tisíc enzýmov a ďalšie sa objavujú. Chronicky známe sú pepsín a ptyalín používané pri trávení, ale to zďaleka nie je všetko.

Úloha enzýmov začína v maličkom semienku napr. orecha. Keď je orech zrelý, spadne na zem, alebo si ho veverička odnesie. Takýto orech čaká, aby mohol dať nový život novému stromu a je celkom rád ak ho veverička stratí. Keď prídu vhodné podmienky, orech začne klíčiť. Ale prečo neklíčil doteraz?. Orech totiž obsahuje inhibítory, ktoré bránia enzýmom v ich činnosti, aby semienko nevyklíčilo v nevhodnom čase. Vlhko a teplo spôsobia, že inhibítory stratia svoju moc a do práce sa pustia enzýmy. Rozkladajú zásobárne energie a potrebných látok, čiže tuky, škroby a bielkoviny a budujú novú živú rastlinku tým, že prebudovávajú pôvodné stavebné kamene na nové bunky podľa vopred známeho plánu. Takže nielen rozkladajú, ale aj budujú. Kto sa niekedy staral o orechový sad vie, že mladé orechové stromy  vyrastajú aj na neočakávaných miestach, alebo pri zbere úrody objaví orechy akoby zatlačené do zeme. To majú na svedomí veveričky, ktoré podobne ako psy, si radi ukrývajú potravu v zemi. Prakticky to má za následok likvidáciu inhibítorov a možnosť naplno využiť enzýmy vo svoj prospech. Vyskúšajte si orechy pred konzumáciou namočiť do vody na 24 hodín a zistíte, že chutia oveľa sviežejšie ako suché. Okrem toho orechy u niektorých ľudí vyvolávajú tráviace ťažkosti. Určite zistíte že po namočení sú tieto ťažkosti oveľa menšie prípadne žiadne, lebo inhibítory prestali blokovať enzýmy orecha ako aj tráviace enzýmy. Namočte si lieskovce, mandle, ale aj mak a zistíte, že ani ten mak nepotrebuje mletie, lebo namočený chutí lepšie a celkom dobre sa dá pohrýzť ak máte ešte dosť zubov. Mimochodom v americkej ani inej západnej literatúre sa o maku nedočítate, lebo majú zákaz pestovania, a ľudia z týchto krajín sa čudujú, že my dávame jesť mak aj deťom. Ako najbohatší zdroj vápnika považujú sézamové semená, ale mak má vápnika oveľa viac a je oveľa lepšie vstrebateľný ako vápnik z mlieka. Mlieko početná literatúra považuje za jednu z príčin osteoporózy. Je pravdepodobné, že hlavný podiel má na tom pasterizácia ničiaca okrem choroboplodných baktérií aj množstvo prospešných baktérií a hlavne enzýmy.

Ľudia využívajú pôsobenie enzýmov z kvasiniek už niekoľko tisíc rokov na výrobu zakysaných mliečnych nápojov, kefírov, zakysaniek a jogurtov. Úplne bombastickým zdrojom enzýmov a prospešných baktérií je naša slovenská bryndza vyrábaná z nepasterizovaného ovčieho mlieka, o zdravotných účinkoch ktorej bolo napísaných veľa chvál. Mnohé pastierske národy napr. na Kaukaze sa dožívali veku nad sto rokov aj vďaka pozitívnemu účinku enzýmov čerstvého mlieka a hlavne kyslomliečnych nápojov. Avšak väčšina bryndze je teraz vyrábaná z pasterizovaného mlieka, z ktorého je veľká časť kravského, kvasné baktérie sú pridávané dodatočne a účinok takéhoto výrobku sa nevyrovná  pôvodnej receptúre. Ak si navyše kúpime bryndzu termizovanú (zohriatu nad 50 stupňov kvôli predĺženiu životnosti) chuť nám zostane, ale na zdravoté účinky sa tešiť nemusíme. Hoci nie som zástancom mlieka pre jeho schopnosť zahlieňovať organizmus, spôsobovať alergie a ďalšie ťažkosti, uviedol som ho ako príklad toho, ako narábame s enzýmami.

Mnohé súčasné jogurty síce obsahujú živé bakteriálne kultúry, obyčajne však len jeden druh, ktorý je uvedený na obale, ale v ľudskom čreve žije aspoň 400 druhov rôznych baktérií, ktoré sa svojimi rôznymi enzýmami podieľajú na rozklade potravy. Urobte si doma pokus. Zožeňte si čerstvé mlieko od pasúcej sa kravy. Kúpte si pasterizované mlieko v obchode, jogurty kyslomliečne nápoje, bryndzu a termizovanú bryndzu. Nalejte si do viacerých  pohárov mlieko čerstvé a to isté urobte s pasterizovaným. Do rôznych pohárov prilejte rôzne jogurty a kyslomliečne nápoje a do niektorých pridajte trocha bryndze. Nechajte si aj vzorky s čistým mliekom. Nedávajte do chladničky. Za jeden, alebo dva dni zistíte, že jednotlivé vzorky kysnú ináč, chutia rôzne, alebo nekysnú skoro vôbec. Ultravysoko zohriate mlieko bude kysnúť najpomalšie. Zistíte, že čisté pasterizované mlieko po skysnutí má obyčajne nepríjemnú horkú chuť, kým prírodné mlieko je po skysnutí relatívne najsladšie. Každý si môže urobiť svoj záver podľa chuti, ale ak máte doma mikroskop určite zistíte, že kvasné baktérie sa líšia tvarom a počtom.

Problémom súčasného mlieka a mäsa je aj spôsob chovu zvierat, ktoré sú kŕmené antibiotikami, kukuričným šrotom, rôznymi zmeskami, ktoré neobsahujú enzýmy, ktoré by zviera dostalo pri pasení sa na lúke, nehovoriac o vplyve slnka na zdravie zvierat, ktoré ani nevedia ako slniečko vyzerá.

A prečo toľko rečí o enzýmoch? Enzýmy slúžia nielen na trávenie stravy, ale telo ich používa prakticky pri všetkych chemický procesoch. Slúžia podobne ako katalyzátory na to, aby určitý proces vôbec prebehol, alebo sa značne urýchlil. Enzýmy napríklad rozložia bielkoviny na aminokyseliny a potom z nich opäť skladajú bielkoviny, ale ľudské.  Pečeň využíva enzýmy v procese detoxikácie tela od jedov. Tak ako baktérie pomocou enzýmov vytvoria z hrozna víno, pečeň pomocou enzýmov odbúra alkohol - smrteľne jedovatý toxín, ničiaci mozgové bunky, enzýmy sú schopné opravovať poškodený genetický kód v bunkách po útokoch voľných radikálov, podieľajú sa pri budovaní mozgu a učení sa, lebo vytvorenie prepojení medzi mozgovými bunkami by bez enzýmov neprebehlo, zúčastňujú sa na pohybe svalov. Keď krvácame hrajú enzýmy svoju úlohu pri zrážaní krvi, keď máme modrinu alebo krvné zrazeniny v mozgu, bez enzýmov sa ich naše telo nezbaví, porezaná pokožka sa bez enzýmov nezacelí. Enzýmy rozkladajú bielkovinové zložky vírusov a sú najúčinnejšou zbraňou, ktorú človek má, lebo antibiotiká na vírusy nefungujú. Enzýmy urýchľujú hojenie zápalov, napríklad aj boľavé kĺby... Jednoducho bez enzýmov by nebol na Zemi život rovnako ako bez vitamínov, minerálov...  Zbytočné sú nám hory kamenia, bez otrokov pyramídy nepostavíme.

Telo si síce vie vyrobiť množstvo enzýmov, ale má len obmedzenú kapacitu, ktorá s vekom klesá. Ak jeme potravu, ktorú si tepelne upravíme, zbavujeme sa enzýmov a naša podžalúdková žľaza častokrát pretvára iné potrebné enzýmy na enzýmy tráviace, a naše enzýmy nedostatočne plnia svoju pôvodnú funkciu. Keď si uvedomíme že ľudské telo denne vyprodukuje až 10 litrov tráviacich štiav,  musí nám byť jasné, že dobrovoľné zbavovanie sa enzýmov nám nemôže prospievať.

V Poľsku nedávno prijali zákon (pre chudobné deti), ktorý hovorí, že každé dieťa má  právo na jedno varené jedlo denne. Ďaleko lepší by bol zákon, ktorý by bol uzákonil aspoň jedno nevarené jedlo denne. Tým nemyslím chlieb s pečeňovou paštétou.

Je mnoho dôvodov, prečo jesť čo najviac surovej zeleniny a ovocia, naklíčených semien, orechov a obilnín, a argumenty o enzýmoch patria medzi tie najvýznamnejšie.

Literatúra: Dr. Edward Howel:Enzymová výživa, 

Gerhard Leibold: Enzymy, Viktoria Boutenko: 12 Steps to Raw Food.      

RNDr. Vladimír Domen